VsetkoVsade

Počas skúškového obdobia som sa doma v rámci prokrastinácie ponúkol, že pripravím rezne na nedeľný obed. Počas tejto činnosti som však zakrátko zistil, že pri nej aj tak používam celkom rovnaké vety ako pri čítaní otázok v deň skúšky, a to v chronologickom poradí.

1. Tak, ideme na to, nemôže to byť také ťažké, keď to zvládli aj ostatní.

2. Radšej sa pozriem, čo sa o tom píše v knihe.

3. Keď to budem mať úspešne za sebou, pôjdem sa s rodinou naobedovať.

4. Tak, snáď to už len nejako doklepem.

5. Čo už, pokúsim sa to nejako zaobaliť.

6. (sestre): Nebehaj mi sem stále, nedokážem sa sústrediť!

7. (spolužiakom v skupinovom chate): Ľudia, obávam sa, že dnes na kompletku vyhoríme!

8. (sám pre seba): Ach, že som ja radšej rovno nešiel do McDonaldu.