segida

Dita Saxová režiséra Moskalyka je film s úžasnou atmosférou. Najprv som čítala knihu Arnošta  Lustiga, ktorého mám veľmi rada pre jeho veselé šibalské oči a optimizmus. Málokedy sa mi stáva, že nie som sklamaná, ak si najprv prečítam knihu a potom vidím film, ale teraz som nadšená možno viac z filmu, z ktorého dýcha atmosféra  komunity tých, čo prežili holocaust. Všetky scény a obrazy sú krásne. Zvlášť sa mi páčili scény z tanečnej zábavy, zo stanice a z pohrebu. je to film, v ktorom sa veľa nerozpráva, ale o to viac času je na premýšľanie a vnímanie vizuálnej stránky. Film je čiernobiely, čo ešte dokesľuje atmosféru. Milujem čiernobiele filmy.