Dernier journal (4)
Kauza Cervanová
Oldschoolové kino v Spiškej Novej Vsi. Najskôr sme tam boli len my dvaja, teta nechcela premietať. Kypela som. Ľudia nemajú záujem o takéto veci! Myslela som, že kúpim lístky bezdomovcom, ktorí sedeli v miestnom parku - len aby som ten film videla. Postihlo ma zúfalstvo, pozerala som si vlak domov. Ale dvere sa otvorili a oni vošli. Takzvaní spasitelia. Potrebné minimum sa dosiahlo a horor sa mohol začať. Pridala sa aj teta upratovačka.
Keď sa ma brat opýtal aké to bolo, povedala som: HUMUS. Filmársky to bolo zvládnuté super. Kirchhoffovu robotu mám už dlho rada. Môj pocit bol ale strašný.
Čo iné sa dalo čakať?
Zimomriavky, odpor! Keď bol záber s Trnkom musela som si zakryť oči. Ťažko sa mi to vstrebávalo.
Po skončení som dlho mlčala.
Hej, som sadistka! Rada sa vystavujem zážitkom, ktoré ma bolia a týrajú.
Považujem to za potrebné.
Do it!