Madsbender

Je načase dokázať a potvrdiť môj status básnika, a nedeľné poobedie je k tomu ako stvorené. Zverejňujem teda jeden z mojich novších výtvorov; voľný verš, automatické písanie a asociácie. Nasledujúci text je do značnej miery experimentálny:

Jednostranná záležitosť

Skákacia guľôčka nádeje z automatu Vernosť

Prepadá gravitačným poľom neznámeho pôvodu a určenia

Cez bažinu roztopašnej inflácie mäsiarskeho konglomerátu

Abeceda zjedla Alaina Delona a vatikánske dlhopisy

Na meno Kolumbus do stratena kričí revízor autobusu 32

V sedemnástich znásilnil západný imperializmus

Monopolom na Molotovy zrušil deklaráciu siedmeho neba

Jednou rukou v kazajke špára sa v nose

Spomedzi oblakov zostúpil maestro Hannibal

God Bless America a ružolíci Gottwald

Deväťnásobný majster sveta v skákaní do záchodovej misy

Sladké utrpenie bzučiacich kokršpanielov

Po voňavej zemi skáče kobylka a odpaľuje nášľapnú mínu

Gurmánskeho komunizmu triedy A so zemiakmi a oblohou

Dovozový raj a pokoj balený v plastiku po troch

- POKOJ - RAJ - POKOJ -

UPOZORNENIE: Pozerať len na vlastné nebezpečenstvo! Za prípadný šok z prvej konfrontácie s mojim charizmatickým zjavom s Cassanovovským sex-appealom nepreberám ja ani moja spoločnosť (Madsbender New World Order Corporation) nijakú zodpovednosť.

Mladí, krásni a atraktívni... čo dodať?

Poriadené na komornej predpremiére nového Mádlovho filmu Pojedeme k moři. Za nízku kvalitu fotografie sa ospravedlňujem, fotoaparát HTC Desire 200 asi naozaj nie je nič moc :-/

Tak toto bol skutočný zárez. Nielen, že som sa konečne dokopal k poriadnej ázijskej, resp. japonskej literatúre, dokonca som si ako entrée vybral Tanizakiho, a ešte k tomu jeho pravdepodobne najlepšie dielo, za ktoré bol navrhnutý na Nobelovu cenu (čo bol neraz a vraví sa, že nebyť jeho prekvapivej smrti, bol by ju aj dostal). A Chvála stínů je skutočne vrchol krásnej literatúry krajiny vychádzajúceho slnka. Tanizakiho jazyk a štýl je veľmi pestrý, farebný a živý, má môjmu oku skúseného knihomoľa lahodiaci slovník plný očarujúcich výrazov a slovných spojení, ktoré majú spoločné jedno - krásu. Krásu formy aj obsahu v jednom, pretože práve krása je to, čo Tanizaki obdivuje a vyzdvihuje. Vo Chvále stínů hovorí o základoch japonskej estetiky krásy a architektúry, prameniacej z využívania tieňov na vytvorenie dojmu krásy tam, kde vlastne nie je. To je samo o sebe vynikajúca a zaujímavá téma, lenže to, čo robí z útlej knižky pravé umelecké dielo, je práve Tanizakiho neopakovateľná štylistika a spôsob písania, resp. opisu, na ktorom sa väčšina knihy zakladá. Tanizaki dokáže aj takú vec ako posedenie na toalete zobraziť tak, ako by to bol najúžasnejší zážitok na svete, a vy mu to radi zhltnete aj s navijakom. Okrem toho môžem Chválu stínů označiť za ten druh knihy, ktorá vypovedá mnohé o svojom autorovi - jeho obdiv k umeniu a kráse, láska k tradičnej japonskej architektúre či divadlu, obdivovanie hry svetla a tieňov, ale aj o jeho osobnosti. Niečo je povedané v doslove, obrázok si však o jeho živote z diela dokážu mnohí urobiť sami. Zaujímavé je letmé zobrazenie jeho spomienok na detstvo, v ktorom napriek tomu, že opäť rozpráva o formách krásy, je cítiť aj niečo smutné. Džuničiró Tanizaki bol veľkým spisovateľom, a jeho dielo rozhodne odporúčam aj tým, ktorý sa o ázijskú, resp. japonskú kultúru nezaujímajú. Absolútny must-read titul.

Po takmer dvoch dňoch ustavičných dohadov a teórií, troch smútočných slávností, zmarených nepriaznivým počasím, a tisícoch modlitieb za spásu jeho duše, ktorú už mnohí súdruhovia beznádejne oplakali, sa Laslo vrátil medzi živých! Time to send him back to hell!!!

Že by konečne vyplávala pravda na povrch? Minimálne získava cenu mesiaca za krásnu gramatiku.

Vlastne k tomu nie sú potrebné žiadne komentáre, ale nechať si ujsť možnosť šťuchnúť si doňho? Ani náhodou!

Zábava pokračuje.

Tak sa to zasa rozbehlo... tentoraz s melkinom, a došlo aj na ostrú výmenu názorov. Teda ak Laslo nejaké má.

Vyzerá to tak, že sa náš seriál chýli k (značne otvorenému) koncu... :(((

A druhá špeciálna epizódka s podtitulom Laslo sa sťažuje.

V polčase si dáme miniepizódku s podtitulom Laslo sa hnevá.

Búrka zdá sa ustala... alebo nie?

Schyľuje sa k epickému finále... alebo je to ešte len začiatok?

Asi to ani nikoho iného nezaujíma, ale toto je proste neskutočné... a ja si nemôžem pomôcť.

Neverím vlastným očiam.

Ešte stále ma to neomrzelo.

Prituhuje.

Bude z toho seriál na pokračovanie.

Ja som to vravel.

Toto je skutočne na post do denníčku. A ako sa vraví, bude hůř.