Dernier journal (22)
Ďalšia pieseň, ktorá pohladí po duši.
S filmom Far From The Madding Crowd som bol veľmi spokojný. Pre mňa aj napriek pár problémom, (niektoré postavy, dejové odbočky) výborný filmový relax. Medzi tieto problémy jednoznačne nepatrila kamera a hudba. Naposledy mi takéto pocity spôsoboval soundtrack filmu Never Let Me Go, bol zároveň aj dôvodom prečo som si začal písať tento denník (môj prvý príspevok). Milujem filmovú hudbu a vždy sa nájde nejaká konkrétna pesnička ktorá so mnou pohne. Dnes je to práve soundtrack Craiga Armstronga. Už len sadnúť niekde na lúku, nasadiť sluchádka a dookola počúvať...ďaleko od hlučného davu.