Brooks

Asi som už príliš starý na to aby som robil reklamu animovaným seriálom ale jednoducho nemôžem odolať. Takže Vám predstavujem najgeniálnejšieho tupca medzi šialenými vedcami páchajúceho zlo na želé,holuboch a plienkach Dr. Heinza Dutoschwarza.Tento psychopat s doktorátom za 25 dolárov kúpeným v papiernictve na rohu mi svojou prítomnosťou spestruje seriál Phineas a Ferb a tak som považoval za povinnosť Vás s týmto nemcom zoznámiť. A mimochodom seriál odporúčam.

Zopár dní to síce trvalo ale nakoniec prišla. Včera som si ju vyzdvihol z pošty a dnes mám za sebou okolo 170 strán. A musím povedať, že zatiaľ je to fajnové čítanie.

Ja osobne som veľkým fanúšikom rockovej hudby. Predovšetkým 70. - 80.rokov,v ktorých rock vládol svetu. Žial mal som tú smolu,že som sa narodil až v rokoch 90.-tych a to najlepšie som tak trestuhodne premeškal. Resty samozrejme doháňam tak rýchlo ako sa dá, no i tak mám ešte značné medzery. Do deníčka píšem preto lebo by som chcel upozorniť na jednu mne donedávna neznámu austrálsku rockovú kapelu Midnight Oil založenú ešte v roku 1972 (vtedy ešte pod menom Farm) a dnes bohužial už neexistujúcu (rozpad v roku 2002). NarAzil som na nich náhodou a je to fakt sila. Hlavne pesnička Beds are burning z ich najlepšieho albumu Diesel And Dust (1987). Jedna z najlepších skladieb aké som kedy počul.

Často do kina nechodím. Moje dôvody sú jednoduché, som žgrloš a bojím sa možného sklamania. Tento rok som bol v kine zatiaľ len trikrát (Burlesque, Sucker Punch, Scream4). Písať by som chcel práve o tej poslednej návšteve. Viac než samotný film (inak slušný) ma zaujali dvaja asi trinásťročný chalani sediaci predo mnou. Ešte keď bežali trailery som sa započúval do ich kecania a doslova ma šokovali. Bavili sa o Andym Warholovi, Kubrickovi a Mechanickom pomaranči a hlavne o šesťfarebnej Marylin Monroe. Doteraz netuším čo to malo znamenať. Asi som príliš staromódny alebo nedržím krok s dobou ale som z toho fakt dosť mimo. Ak by tomu niekto z vás rozumel nech mi to napíše do pošty. Ďakujem.

Väčšina z miestnych to pravdepodobne ani netuší, no niekoľko dní som bol nedobrovolne oddelený od môjho druhého ja tj.od môjho profilu na ČSFD. Nie, nedostal som ban,ani ma nikto neodpojil ako si pravdepodobne myslíte. Za všetko si môžem sám. Hneď v prvý deň tohto nádherne upršaného mesiaca (1.august:-) sa totiž môj počítač rozhodol, že ma bude ignorovať a "skratoval". Celý zničený som zavolal strýkovy, počítačovému géniovi. Jeho rada znela "preinštalovať windows". Poslúchol som, preinštaloval som ho, fungoval, išiel som na svoj e-mail, napísal som svoj nick aj heslo,stlačil som enter a... vyhodilo mi nesprávne heslo. Skoro som zinfarktoval. Heslo, ktorým som si bol stopercentne istý nebolo heslo na e-mail. Tým pádom som sa nemohol dostať ani sem lebo heslo som si samozrejme nezapísal. Zúfalý, som si založil nový mail a obrátil sa na miestnu elitu. Trvalo to pár dní a aj keď to nikoho nezaujíma konečne som späť. Týmto ďakujem všetkým, ktorý sa na mojom návrate podieľali:-)

Každý z nás má obľúbené filmy. Filmy, ktoré pozná naspamäť, z ktorých cituje hlášky v každej situácií v ktorej je to možné a za ktoré je ochotný sa hádať až do krvi. Presne takým filmom je pre mňa Pulp Fiction. Dnes v podstate už kultovný film, ktorý niekoho objavil (Quentin Tarantino), niekoho vyšvihol do prvej ligy (Uma Thurman, Samuel L. Jackson) a niekoho do nej vrátil (John Travolta). Je paradoxom, že tento film, ktorý rozpráva o každodennom živote gangstrov som si nezamiloval kvôli akčným scénam ale kvôli brutálne čiernemu humoru, štýlovým tanečným scénam a božskému soundtracku. Kto nevidel (ak niekto taký vôbec existuje:-) mal by to rýchlo napraviť.

Na ukážku tu dávam moju vôbec najobľúbenejšiu filmovú scénu:

Nedávno som sa s niekoľkými kamarátmi, tiež filmovými nadšencami rozkecal na pomerne vďačnú tému "Najlepší filmový zabijak". Padali rôzne mená, napr. Edward Fox (Šakal), Javier Bardem (Anton Chigurgh) alebo Jean Reno (Leon). Každý mal samozrejme svojho favorita a diskusia sa začala meniť v hádku s prísľubom bitky. Nakoniec sme sa zhodli na postave, ktorá sa síce na filmovom plátne príliš dlho neohriala (zhruba 10 minút čistého času) ale aj tak sa stala jednou z  tých najlegendárnejších a najštýlovejších. Taktiež sa stala predlohou pre iného legendárneho zabijaka Leona. Väčšina z vás už samozrejme vie, že mám na mysli čističa Viktora z Bessonovej Brutálnej Nikity. A hoci to nebol môj favorit, teraz si myslím, že sme sa nemohli zhodnúť na  lepšom.